Menu
Obec Bíňa
ObecBíňa
Bény község

Rod Hunt-Poznan

Rod Hunt - Poznan

Bezprostrední potomkovia  Hunta

Je všeobecne známe, že bratia alebo príbuzní «Hunt» a «Poznan», švábski pancieroví rytieri pôvodne plánovali, že so svojimi ozbrojencami prejdú cez Maďarsko do prímorských oblastí,  ale medzičasom ich knieža Gejza povolal do svojich služieb. A vôbec sa v nich nesklamal. Krátko po jeho smrti († 997.), keď sa jeho syn a zároveň potomok Štefan musel postaviť proti povstalcovi - šomoďskému Kopáňovi, si títo dvaja Nemci na brehu rieky Hron opásali rytiersky meč; a boj proti Kopáňovi sa skončil Štefanovým víťazstvom. Kto boli tí dvaja privandrovalci ? Kto by na to dnes vedel s určitosťou odpovedať ?! Vieme si jedine vysvetliť meno jedného z bratov. V údajnej zakladajúcej listine pre svätomartinské opátstvo kráľ Štefan pomenoval dvoch privandrovalcov  «Cuncius» a «Poznanus»; je pravdou, že táto listina – ako to opätovne zdôrazňujú viacerí významní bádatelia – je falzifikát, čo je podložené viacerými presvedčivými argumentmi, ale ten,kto listinu sfalšoval, poznal pravdu veľmi dobre, pretože do listiny zapísal, že jedného z dvoch privandrovalcov v r. 1001 nazývali «Cunciusa», v nemeckej vlasti  «Kunz» (zdrobnenina mena Kuno), čo v latinčine vyjadrovali menom «Cuncius». Maďari používali kvôli lepšej výslovnosti meno «Hunt» ; okolie Hrona, kde Štefana opásal rytierskym mečom, bolo prvým miestom, kde sa usadil; tu dostal od vďačného panovníka rozsiahle majetky, ktoré boli v priebehu storočí premenované z «Chunt» na «Hont» a ktoré dodnes zachovávajú pamiatku prisťahovania dvoch      Švábov.
Nástupcovia týchto dvoch privandrovalcov – nakoľko v tomto prípade boli obidve mená praotcov zjednotené – vystupovali ako potomkovia rodu Hunt - Poznan a hoci o niektorých rodinách vieme, že pochádzajú od Hunta, musíme pripustiť, že aj Poznan mal potomkov, pretože by inak nedošlo k zjednoteniu jeho mena s menom jeho brata.

Čo sa týka bezprostredných potomkov Hunta neoceniteľné informácie nám poskytuje jedna listina z r. 1135. V tomto roku totiž Belo II. potvrdzuje tie dary, ktorými komes Lambert, jeho manželka Žofia a ich syn Mikuláš v posledných rokoch vlády Štefana II. (1127-1131) obdarili ním založený (pozn. Lambertom založený) premonštrátsky kláštor v Bzovíku v Hontianskej stolici a v tejto listine menuje nasledovné majetky:  

1.         Prvým darom je Bzovík, listina popisuje jeho hranice bez toho, aby uviedla, akým spôsobom sa dostal do Lambertovho vlastníctva                                                                                                               

2.         Senohrad daroval kráľ Koloman synovi istého Szalarda Michalovi a jeho matke; ten ho daroval kláštoru

3.         Badín odkúpil komes Lambert od istého Iremyra

4.       Kamenné Kosihy patrili istému K(o)vazekovi (nepochybne zmenené meno), ktorý ich v časoch kráľa Ladislava (1077-1095) daroval – nakoľko bol bezdetný – svojmu nevlastnému synovi komes Lambertovi; tento ich daroval kláštoru.

5.         Nenince, ktoré knieža Álmoš daroval Lambertovi, pretože jeho potomok Prodsa zomrel bez dedičov.

6.         Zeorna (zmenený názov) pri Olvári, ktorú Lambert odkúpil od statkára menom Porodom.

7.         Čenkov pozdĺž Dunaja, v ktorom Sv. Štefan daroval niekdajšiemu komesovi Huntovi niekoľko pasienkov a lány ornej pôdy.

8.         Bíňa, ktorú takisto daroval Sv. Štefan synovi Hunta Bynnovi. Tento statok sa rozprestieral pozdĺž Hrona.

9.         Pastovce, kráľovský stánok, ktorý daroval kráľ Ladislav ako veno svojej sestry komes Lambertovi.

10.       Pavlová, ktorú daroval tiež komes Lambert kláštoru.

11.       Moravce a Palatňa (možno Plachtince), ktoré dostal komes Lambert od Sv. Štefana do trvalého vlastníctva. V súvislosti s týmto statkom jeho vnuci; Lambert a jeho brat Hippolit sa dohodli, že Moravce si deliť nebudú, Palatňu (možno Plachtince) dostal Hippolit. Moravce pripadli kláštoru.

12.       O  Kürte (možno Kirť pri Čelároch) sa spomína len toľko, že k nemu patria pasienky a háje pozdĺž Ipľa.

13.       Majer Voücta (zmenený názov, možno Visztoka) odkúpil komes Lambert od istého Dragoňa.

14.       V Szigetfő dva vinohrady, ktoré daroval kráľ Ladislav ako veno svojej sestry komes Lambertovi.

15.       Meder ležiaci pri Dunaji získal Lambert od istéh

o Dávida.

16.       O Ocyva-e (zmenený názov) hovorí len toľko,  že tam udelil tri poplužia.

17.       V Sebechleboch desať popluží.

18.       V obci Dopub (zmenený názov) jedno poplužie.

19.       Vo Vinici ornú pôdu s potrebnými roľníkmi.

20.       Vo Vinodole daroval istý stotník menom Drask vinohrady a ornú pôdu; toľko isto tam daroval stotník Elek.

21.       V obci Čemer (zmenený názov) dve poplužia, ktoré Lambert získal od istého Gergelya.

22.       V Litave istý Zaka dve poplužia.

23.       V Drážovciach istý Zagor daroval tiež  toľko.

24.       Bory daroval komes Lambert spolu s jedným poddaným, ktorého dostal od kráľa Ladislava.

25.       Istý Syrtin daroval v Hont. Vrbici dve poplužia a v Slatine jeden veľký pasienok.

26.       V Kleňanoch daroval Lambert tri časti statku, a to svoju, manželkinu a synovu Mikulášovu; štvrtá časť ostala synovi Sixovi.

Napokon treba vyzdvihnúť, že kláštoru venoval aj niekoľkých poddaných za duchovnú spásu zomrelého syna Bynna.

Nakoľko sa tento dokument snaží krok za krokom vysvetliť, akým spôsobom sa Lambertove statky, ktoré daroval kláštoru, dostali do Lambertových rúk, je samozrejmé, že tam, kde nehovorí, že ich získal kúpou alebo darovaním, išlo len o pôvodné, čiže zdedené majetky; v dôsledku toho môžeme predpokladať, že ten komes Hunt, ktorému Sv. Štefan daroval majetky v Čenkove, je totožný s nemeckým privandrovalcom. Lambert, ktorý dostal od toho istého kráľa Moravce a Palatňu (pozn. možno Plachtince), bol synom Hunta a Lambert II., ktorý založil kláštor v Bzovíku počas pôsobenia ostrihomského arcibiskupa Feliciána v rokoch 1127-1131 bol vnukom tohto Lamberta, atď..

Inde som uviedol, že manželka Lamberta II. Žofia, spoluzakladateľka bzovíckeho kláštora, nie je totožná so sestrou kráľa Ladislava a je Lambertovou druhou manželkou. O Lambertovi tu chceme ešte zdôrazniť, že v roku 1124 patril k najväčším štátnikom a že v roku 1132 bol zabitý aj on, aj jeho syn Mikuláš.

Na základe uvedených sme teda získali nasledovný rodokmeň:
     Hunt 997; Bynn I. (1000–1038); Lambert I. (1000–1038); Syn; Lambert  II. † 1132, 1.  dcéra kráľa Bela I., 2. Žofia (1127–1131); Hippolit 1132; Bynn II.  † pred 1131; Syx(tus) (1127–1131); Mikuláš † 1132

 

csaladfa

 

Bíňania.

Priamych a bezprostredných potomkov posledných rodinných príslušníkov v horeuvedenej rodovej tabuľke nepoznáme. Pôvod mnohých praotcov z rodín vzišlých z tohto rodu možno nepochybne hľadať až po XII. storočie bez toho, aby sa vedelo, či pochádzajú od Hunta alebo Poznana a bez toho, aby ich bolo možné zaradiť do neprerušeného rodového reťazca; toľko je však isté, že okrem doteraz identifikovaných existovalo, alebo ešte existuje množstvo rodín, ktorých príslušnosť k tomuto rodu bude môcť potvrdiť až bádanie v budúcnosti. Kozma z rodu Poznana, ktorý v r. 1123 za vlády Štefana II. v jednej ruskej výprave zohrával známu úlohu a ktorý pravdepodobne už v r. 1113 patril do radu Kolomanových barónov, je pravdepodobne potomkom Poznana. Poznanov syn Farkaš, ktorý okolo r. 1165 odkázal svoj statok v Slepčanoch a Obyciach (Tekovská stolica) kláštoru v Hronskom Beňadiku, je - zdá sa - tiež príslušníkom tohto rodu; a patrí sem pravdepodobne aj ten komes Farkaš, ktorý kupuje v Kameníne v roku 1183 jedno poplužie, vzhľadom k tomu, že v Kameníne sa neskôr stretávame so zemepánmi z tohto rodu. Amadéov syn Lambert, ktorý v r. 1217 štatuoval Paulina z rodu Kopáňa do Berényu patriaceho kedysi k bratislavskému hradu a ten Lambert, ktorý v r. 1232 rozšíril ostrihomskú kapitulu na Sebechleby (ak tu ide skutočne o dve rôzne osoby), patria sem nepochybne tiež; Lambert z rodu Hunt-Poznan v r. 1249 uvádza ostrihomského arcibiskupa do panstva v Őrsi. Synovia Hunta z rodu Hunt-Poznan Peter a Derž, ako aj Štefanov syn Ernest v r. 1262 prehlasujú, že ich otcovia darovali bzovíckemu kláštoru niekoľko panstiev. Komes Hunt daroval zdedenú obec Konská, Príbelce, ktoré odkúpil od istého človeka menom Murkép a starodávne panstvo Vrbovok. Komes Štefan daroval starodávny statok s názvom Domaníky; toto sú teda určite potomkovia niekoho z horeuvedeného rodokmeňa. Existuje ale okrem týchto ešte jedna rodina, ktorá sem nepochybne patrí tiež a o ktorej vieme nasledovné: 

Zo spomínaného rodokmeňa vidíme, že Huntov syn Bynn I. dostal od Sv. Štefana pozdĺž Hrona veľké rozlohy ornej pôdy, pasienkov a menšie lesíky. Obec pomenovaná podľa svojho pána – Bíňa -  existuje aj teraz v štúrovskom okrese Ostrihomskej župy. Kto vie, či Bynn I., alebo syn Lamberta II. s rovnakým menom Bynn (= Beňo = Benjamin) mali potomkov ? nevieme; z tej skutočnosti, že Lambert II. daroval bíňske pozemky bzovíckemu kláštoru, ktorý sám založil, je pravdepodobné, že ani jeden z nich nemal priameho mužského potomka a že neskorší bíňski statkári boli potomkami Hippolita, Mikuláša, alebo Sixtusa. Prvým z tohto radu je istý Amadé, ktorý v r. 1217 ešte ako mladý muž sprevádzal Ondreja II. do Svätej zeme a pred svojím odchodom daroval svoj kamenínsky statok premonštrátskemu kláštoru v Bíni, ktorému bol patrónom. Nenachádzame najmenšiu stopu po tom, že by on sám bol zakladateľom bíňskeho kláštora, ako si to viacerí myslia.  O jeho pobyte v Palestíne nie je nič známe, ako nie je známy ani jeho ďalší osud. Mal jedného syna a jednu dcéru.

Jeho syn Štefan sa prvýkrát spomína v r. 1262. Nakoľko vznikli isté trenice medzi obyvateľmi arcibiskupstva v Chľabe v Hontianskej stolici a obyvateľmi dimišského opátstva kvôli dunajskému rybolovu a kráľ Štefan ml. poveril vyriešením sporu niekoľkých zvolených zmierovateľov, medzi ktorými môžeme nájsť popri urodzených šľachticoch – Ipoly-Damásdi Karácsony, komes Jakub a Alexander z Mária-Nostry – aj komesa Kazimíra z Bíne z rodu Hunt-Poznan a majstra Štefana. Štefan bol človek, ktorý rozmnožoval svoje majetky kúpou. Okrem iných mal dlhší spor kvôli Vozokanom v Hontianskej stolici s Urkom Kuralim, v ktorom rozhodol Michal, hlavný župan Zvolenskej stolice tak, že Štefan je povinný zaplatiť Urkovi za sporné pozemky 10 mariek. Ostrihomská kapitula dňa 13. júla 1269 dosvedčuje, že jeden zo služobníkov Amadéovho syna majstra Štefana, Sólyom Szelestyéni, v uvedený deň v mene svojho pána desať mariek zaplatil a zať Urku Kuraliho, Márton Egresi odovzdal kupujúcemu doklady k spornému majetku. Štefan túto transakciu neprežil dlho. O štyri roky neskôr v r. 1273 zomrel; jeho pozostatky boli pochované v bíňskom kláštore. Nakoľko nezanechal písomný závet,  medzi hosťami z rodu Hunt-Poznan – Štefan z Pastoviec, Buben, Dezider, Ján, Zsiba z Brutov a istý Lőka - zhromaždenými na pohreb spolu s príslušníkmi šahanského a bíňskeho kláštora boli prednesené hlavné body ústnej poslednej vôle prejavenej pred matkou, vdovou a sestrou zosnulého nasledovne: pozemky v Kameníne, ktoré sám nadobudol kúpou, pozemky v Pavlovej hraničiace s Kamenínom, celé Vozokany, dva vinohrady v Kandaji, ďalej mlyn, kone a včelie úle odkázal bíňskemu kláštoru. Túto poslednú vôľu uznal prítomný Kazimírov syn Pongrác v plnom rozsahu. Čo sa týka Kandaja musíme poznamenať, že sa nachádzal v Pilišskej stolici a neviem, akým spôsobom sa dostal do Štefanovho vlastníctva. Fejér (IV/II. k. 37. 1.) uvádza jednu publikáciu, podľa ktorej budínska kapitula potvrdzuje predaj Kandeneku v Pilišskej stolici v r. 1248, ale nakoľko nepoznám pôvodnú listinu, nemôžem povedať ani to, komu bol predaný. K ďalšiemu vývoju sa ešte vrátime. So Štefanom vymrela táto vetva Bíňanov.

Vyššie sme uviedli, že spolu so Štefanom bol v r. 1262 zvoleným zmierovateľom aj Kazimír z Bíne z rodu Hunt-Poznan a že syn tohto Kazimíra Pongrác v r. 1273 súhlasil so Štefanovým závetom. Táto posledná okolnosť bez pochýb dokazuje, že Kazimír bol najbližším triednym príbuzným Štefana, ale konkrétnu väzbu nepoznáme; najpravdepodobnejšie je, že Kazimír mohol byť Amadeovým bratom, alebo bratrancom. Kazimír – zdá sa – už 11. mája 1288 nežil, pretože v uvedený deň sa hovorí už iba o jeho synoch. V uvedený deň totiž synovia Kazimíra z rodu Hunt-Poznan, majstri Ugron Peter a Lambert, pred ostrihomským prepoštom vymenili svoj statok menom Noé v Boršodskej stolici s Mikulášom z rodu Káta za jeho statky Preseľany a Tesa ležiace pri Ipli v Hontianskej stolici a zároveň dal egerský biskup Mikulášovi výmenou za Noé jednu usadlosť v stolici Abauj, s čím Kazimírovi synovia súhlasili; na základe toho teda Kazimírov syn Pongrác, s ktorým sa stretávame v r. 1273, už v r. 1288 nežil.

Príbeh Kazimírových synov: po roku 1290 je príbehom nefalšovaných zbojníkov: výtržníctvo, hašterenie, ničenie, toho všetkého sa zúčastňovali nielen horemenovaní, ale aj ich bratia Štefan a Ladislav. Panstvo, ktoré sa búrilo proti Ondrejovi III. prejavovalo svoju nevôľu tým, že robilo neslýchané výtržníctva na statkoch svojich nepriateľov. Kazimírovi synovia s tým začali už v roku 1290. Ladislav a jeho bratia hneď po Ondrejovej korunovácii napadli podriadených ostrihomského arcibiskupa v Keťi, zatiaľ čo Ugron a Ladislav napádali poddaných toho istého arcibiskupa v nemeckom Svodíne. V r. 1293 palatín Peter z rodu Čákovcov sa spojil so svojím synom Čákom a do r. 1295 spôsobovali arcibiskupovi obrovské škody na jeho majetkoch v Beršeni, Ludinciach, Kubáňove, Bernece, Sikeničke, Farnej, Keťi, Svodíne, Arade, Bajtave, Mužli, Kameníne, Šalove a Salke, čoho následkom bolo, že zástupca krajinského sudcu dňa 22. marca 1205 prisúdil bíňske a kamenínske statky výtržníkov ostrihomskému arcibiskupovi.  Lambert mal už aj skôr konflikty so šahanským prepoštom, pretože za spáchané výtržnosti v Šahách musel založiť svoj olvársky majetok, nevedel ho vykúpiť a musel ho natrvalo prenechať prepoštovi.

Ale výtržnícke panstvo sa z toho ešte nepoučilo. Naďalej ničili majetky kráľovho prívrženca – arcibiskupa – a verejne vystupovali proti Ondrejovi, preto sa museli dožiť toho, že ich Ondrej zbavil majetkov v Pavlovej a Sikeničke a tieto prenechal 10. januára 1297 arcibiskupovi. Ugron odovzdal svoj kamenínsky majetok arcibiskupovi dňa 21. augusta 1297 na základe rozsudku zástupcu krajinského sudcu z r. 1295. V r. 1298 sa dozvedáme, že Kazimírovi synovia Ugron, Ladislav a Peter sa zmocnili statkov Jánosa Csepeliho.

Po vymretí Árpádovcov strácame stopu po Bíňanoch na dlhšiu dobu. Zdá sa, že odvtedy bola Bíňa predmetom sporu, pretože Födémesiovci z rodu Hunt-Poznan si dňa 11. júla 1349 vyžiadali na stoličnom zhromaždení v Balážskych Ďarmotách oficiálny doklad o tom, že Zalaba, Atagyarmat v Hontianskej stolici, Stará Bíňa v Ostrihomskej stolici a Géňa v Tekovskej stolici tvorili od doby svätých kráľov ich praveké dedičstvo, z čoho sa dá usúdiť, že si robili nárok na bíňske statky odňaté Kazimírovým synom. Máme údaj o tom, že sa tak naozaj stalo. Kráľ Ľudovít dňa 6. júna 1353 vydal listinu, v ktorej jasne vyhlasuje, že kráľ Karol odobral všetky statky Ugronovmu synovi Pongrácovi, Cseh Mikulášovi a ich príbuzným za ich zradu; ale keďže ho jeho matka, kráľovná Alžbeta uprosila, aby ich prijal späť do svojej milosti, aby nemuseli bývať pod cudzou strechou a hladovať; rozhodol sa, že im vráti statok menom Bíňa s tým, že si už nemôžu nárokovať žiadne iné statky, ktoré sa už nachádzajú v cudzích rukách, obzvlášť to platí pre statok menom Kandaj, o ktorý prišli onoho času pre svoju zradu a ktorý toho času patrí budínskym mníškam.

Vyššie sme videli, že Amadéov syn Štefan v r. 1273 vlastnil v Kandaji vinice; keďže teraz už vieme, že Kandaj bol aj v rukách Kazimírových synov, získali sme nový dôkaz o tom, že Kazimírovi synovia boli Štefanovi najbližší triedni príbuzní. O Kandaji vieme, že ho kráľ Karol dňa 6. decembra 1337 daroval svojmu čalúnnikovi Pavlovi Lyppuaimu; Gergelyov syn Demeter z Kandaja predáva v r. 1353 jednu zo svojich viníc v Kandaji Klariským mníškam. Kráľ Ľudovít dňa 6. mája 1354 potvrdzuje Ugronovmu synovi Pongrácovi listinu z r. 1353, v ktorej znovu zdôrazňuje, že nemá vlastnícke právo ku Kandaju; V r. 1357 sa oboznamujeme so všetkými vnukmi Kazimíra. Syn Mikuláša Födémesiho z rodu Hunt-Poznan Mikuláš a syn Štefana Jákó, ktorí už v r. 1349 deklarovali svoje nároky na Starú Bíňu, odročili svoj spor o Starú Bíňu s Petrovým synom Cseh Mikulášom, Lambertovým synom Štefanom a Ugronovým synom Demeterom; k tomu ešte poznamenávame, že manželka Kazimírovho syna Lamberta Anna, dcéra Petra, ktorý bol synom Mikóa z rodu Pilišských, dňa 30. júna 1290 ešte žila.   

V r. 1395 prebiehal spor jednak medzi Františkom a Ladislavom Bényim a jednak medzi bzovíckou a ostrihomskou kapitulou o tom, či Pavlová patrí Bíňanom. Keďže sa v tejto veci odvolávali na darovaciu listinu Bela IV. z r. 1262 Lambertovi II., je jasné, že František a Ladislav Bényi sú taktiež potomkami Kazimíra.

Zdroj: TURUL – Spravodaj Maďarskej heraldickej a genealogickej spoločnosti 1883-1950

Obec

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Riešenie migračných výziev v obci Bíňa

Riešenie migračných výziev v obci Bíňa

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:183
TÝŽDEŇ:868
CELKOM:367230


hore